Vinohradnícky náučný chodník v Pezinku je obľúbená poznávacia trasa medzi vinicami o bohatej vinárskej tradície tohto regiónu. Pezinok, nachádzajúci sa v Malokarpatskej oblasti Slovenska, je známy svojimi vinohradmi a kvalitnými vínami. Tento náučný chodník poskytuje vzácnu príležitosť spoznať, ako sa víno pestuje i vyrába a zároveň si užiť krásy prírody.

Charakteristika Vinohradníckeho náučného chodníka
Chodník má dĺžku približne 7 km a je vhodný pre peších turistov, cyklistov aj výlety rodín s deťmi. Trasa vedie cez malebné vinice, popri lesoch Malých Karpát, čiastočne po spevnenej, niekde i asfaltovej ceste. Tvorí ho 14 informačných tabúľ, ktoré poskytujú návštevníkom informácie o histórii vinohradníctva v regióne, pestovaní viniča, druhoch hrozna a vinohradnícku terminológiu. Cestou po chodníku je potrebné byť ohľaduplný voči rôznym obrábacím strojom, ktoré počas sezóny pracujú vo viniciach.

Vinohradnícky chodník začína na ulici Panský chodník – Cajla, na rázcestí, kde začína vstup do vinohradov. Na Starej hore sa začína jeho čiastočné napojenie na modré turistické značenie, ktoré pred výstupom do lesa na Pezinskú kalváriu končí. Chodník pokračuje ďalej až k Dubovému vŕšku pri Fajgalskej ceste, kde svoju púť končí.

Chodníkom podľa informačných tabúľ
1. Mapa náučného chodníka z časti Cajla
Úvodná informačná tabuľa číslo jeden má skôr uvítací charakter. Ak chcete trasu náučného chodníka začať od začiatku, je potrebné ísť ideálne bicyklom cestou Panského chodníka popri frekventovanej ceste a rodinných domoch. Odbočka do viníc je zreteľná už z diaľky a upozorňuje na zákaz vstupu pre motorové vozidlá. Tu už začína oddychová časť a pokojne si môžete preštudovať mapu celej trasy chodníka a pokračovať k bodu dva.

2. Najstaršie vinohrady v Pezinku
Ďalšia zastávka informuje o lokalitách na svahu Starej hory, kde sa nachádzajú jedny z najstarších vinohradov v pezinskom chotári. Práve stojíte na mieste, kde sa rozkladali vinohrady Mitterperg, Alterperg alebo Grefty. Ako vyzeral rok a práca vinára podľa obdobia v sezóne sa dozviete spolu so zaujímavou vinárskou terminológiou. A tak zistíte čo znamená prešovačka, stáčanie kvasníc a čo nastáva po druhom stáčaní.


3. Vahadlová studňa
Bod číslo tri podľa mapy je fotogenická Vahadlová studňa. Je to zároveň prvá menšia vyhliadka na mesto a miesto kde sa dá oddýchnuť a započúvať do zvukov prírody. Infopanel podrobnejšie píše o význame vahadlových studní vo viniciach, škodcoch a hubách na viniči. Popri Domčeku Celestín pokračujeme k ďalšej zastávke náučného chodníka.


4. Hájenky
Vinohradnícky náučný chodník prechádza do jednej z najkrajších častí, kde sa dozviete o úkrytoch vinohradníkov počas nepriaznivého počasia v minulosti. Išlo o neveľké kamenné alebo drevené prístrešky – Hájenky, kam sa vedel ukryť nielen vinohradník, ale bolo možné sem uschovať i náradie. Dnes už takmer neexistujú a pripomínajú ich kamenné steny.

Svätý Urban – patrón vinohradníkov
V blízkosti viníc sa často nachádza socha alebo kaplnka sv. Urbana. Keď sa Urban I. stal pápežom, Cirkev čelila mnohým výzvam vrátane prenasledovania kresťanov. Jedna z legiend hovorí, že počas jedného z prenasledovania sa svätý Urban ukryl vo viniciach a to mu zachránilo život. Svätý Urban je uctievaný v mnohých vinárskych oblastiach po celom svete. Stal sa patrónom vinárov, vinohradníkov a debnárov. Jeho sviatok sa slávi 25. mája a je sprevádzaný rôznymi tradíciami, náboženskou slávnosťou a v niektorých regiónoch aj vinárskymi festivalmi. Malokarpatská vínna cesta organizuje počas niekoľkých dní na jeho sviatok Otvorené pivnice sv. Urbana.

5. Kamenice
Dostávame sa na rázcestie Pod starou horou (178 m n. m.) kde sa opäť môžete pristaviť a pokochať sa výhľadom na vinice aj menším výhľadom na mesto. Smerovník informuje o možnostiach vybrať si jednu z cyklotrás napr. na Rozálku, Harmóniu alebo Svätý Jur. Cesta náučným chodník však pokračuje ďalej, čomu napovedá už 5. informačný panel približujúci Kamenice alebo runy, ktoré vytvárali niečo ako medze. Druhá časť infopanela opisuje tradičnú prácu vo vinici a pivnici približujúc vinársku terminológiu.


6. Rybník
Podľa smerovníkov cesta chodníkom postupuje dole a v zákrute s hustým porastom a tieňom čaká 6. informačný panel. V jeho blízkosti sa nachádza vodná nádrž Kejda a o nej rozpráva aj ďalšia zastávka. Nádrž v minulosti predstavoval zdroj vody pre dobytok, ktorý sa choval na pozemkoch dnešného areálu Rozálka. Voda z Kejdy sa poslúžila pri miešaní roztokov na ochranu viníc pred škodcami a hubami. V okolí Pezinka sú vybudované aj prepojené nádrže v Grinave a Kučišdorfská priehrada v Cajle. V súčasnosti sú využívané rybárskym zväzom na chov rýb a rybolov.

7. Mapa chodníka od Rozálky
Kto prichádza do viníc z Pezinka od areálu Rozálky ako prvú tabuľu Vinohradníckeho náučného chodníka stretne pod číslom 7. Tvorcovia chodníka predpokladali, že táto cesta tiež môže predstavovať vstup na chodník a preto začína mapou. Náučný chodník je v polovici cesty a kráčame po modrom turistickom chodníku.

8. Charakteristika vinohradníctva v Pezinku
Priamou trasou pokračujeme k 8. tabule a dozvedáme sa viac o charaktere vinohradníctva v Pezinku. Zaujímavosťou je prvé pestovanie viniča v Malokarpatsku, ktoré sa zaznamenalo už v 7. stor. pred Kristom. O prvé zakladanie vinohradníctva v Pezinku sa podieľali nemeckí kolonisti, žiaľ jeho nádejný rozvoj prekazili vpády Tatárov.

Obnova a najväčší rozmach vinohradníctva malokarpatskej oblasti nastal v 16. – 17. storočí, kedy sa Pezinské vína dostávali na stôl v Čechách, Morave a Sliezku. Ďalšie obdobie malokarpatského vinárstva nebolo priaznivé, keďže na trhu sa uprednostnilo rakúske víno alebo nový fenomén pitia piva. Produkcia vína v polovici 19. storočia opäť klesla príchodom dovtedy nepoznaných chorôb na viniči.

Medzivojnové roky priniesli zveľaďovanie vinohradníctva v Pezinku. Nastupujúci režim v 50-tych rokoch 20. stor. zlikvidoval súkromné vlastníctvo a monopolným výrobcom vína sa stali štátne Vinárske závody. Najsilnejší rozmach vinohradníctva bolo obdobie 70-tych rokov 20. stor., ale cenou bola zmena tváre krajiny, kde sa kvantita povýšila nad kvalitu vína. Spoločenské zmeny po roku 1989 znamenali návrat viníc pôvodným vlastníkom, ale tiež výskyt plôch s neobrábaným viničom. Dnešné vinice sú obhospodarované Malokarpatskou vinohradníckou spoločnosťou, súkromnými a drobnými vinohradníkmi.

9. Typické odrody viniča v lokalite
Cesta nás vedie k ďalšej križovatke a zostávame na modrej turistickej značke. Rázcestie so smerovým tabuľami informuje, že sme na Starej hore 164 m n. m. a vytyčuje smer pre jazdeckú trasu na koni v smere Svätý Jur – Šúrsky kanál alebo Pezinok – nad Rozálkou. Modrá turistická značka vedie ku krovím ukrytej zastávke číslo 9.

Jedným z kľúčových faktorov kvality vína je odroda viniča. V Pezinskom chotári sa tradične pestovali hlavne biele odrody viniča, pričom najväčšie zastúpenie mali zmesky, ktoré poskytovali plné, harmonické vína s primeraným obsahom kyselín. V minulosti sa dorábali aj samotokové vína, ktoré boli určené hlavne na vývoz. Z obdobia pred 19. storočím sa zachovali odrody na biele vína ako rizling, veltlín a tramín, a na červené vína ako Frankovka modrá a Portugalské modré. Rizling vlašský je dnes najpestovanejšou odrodou v pezinskom chotári, vyniká vysokou kvalitou vína a odolnosťou voči mrazom.

Po tejto zastávke je to už len kúsok k odbočke na Pezinskú kalváriu, kam vás privedie pokračujúce modré turistické značenie.
10. Pôdno-klimatické charakteristiky lokality
Škridláky (165 m n. m.) je lokalita obľúbená pre peších a najmä cykloturistov. Vďaka výborne označeným okruhom sa dá prejsť na Pezinskú kalváriu, Suchý vrch alebo Slnečný chodník.
Kvalita vína závisí od klimatických a pôdnych podmienok, ako aj od orientácie viníc. Viniču sa najlepšie darí na kamenitých pôdach s dobrou priepustnosťou vody, pričom Malokarpatská vinohradnícka oblasť je charakteristická hlinito-piesočnatou pôdou s obsahom žulového skeletu. Klimatické podmienky, ako zrážky, teplota a slnečný svit, sú pre vinič rozhodujúce. Ročný úhrn zrážok v oblasti je približne 750 mm, čo spolu s teplou jeseňou podporuje optimálne dozrievanie hrozna.

11. Pustáky a typický porast v okolí viníc
Pustáky sú opustené vinice po epidémií fyloxéry zo začiatku 20. storočia. Vinohradníci ich neskôr čiastočne skultivovali na pestovanie ovocných stromov a kríkov, s prístreškami pre oddych. Pôvodné dubovo-hrabové lesy boli rozdelené na vinice v dolnej časti a bučiny v hornej časti. Mnohé pustáky zanikli kvôli rozmachu vinohradníctva, čo vyhubilo pôvodné dreviny a zmenilo krajinu. Zvyšné pustáky boli zalesnené dubmi, ružami a hlohmi, pričom sa postupne vrátila pôvodná flóra, ale objavili sa aj buriny.
V bode pri zastávke číslo 11 sa stretávajú cesty náučného chodníka s cestičkami pre vinohradníkov pomedzi vinice rôznymi chotármi. Po tom, ako sa z infopanela dočítate o pustákoch môžete na chvíľku opustiť chodník a vybrať sa hore chodníčkom k novej vyhliadkovej lavičke.


12. Dejiny mesta
Prvá písomná zmienka o meste Pezinok sa spomína v roku 1208 ako „terra Bozen“. Trhové privilégia získal v roku 1376, stal sa mestečkom, pričom jeho bohatstvo spočívalo v obchode s kvalitným vínom po celej strednej Európe. Po druhej svetovej vojne sa mesto muselo prispôsobiť novým politickým pomerom, ktoré ukončili revolučné zmeny v roku 1989. Pezinok získal späť svoj regionálny význam a stal sa okresným mestom.
Kopce a vinohrady ponúkajú z rôznych polôh jedinečné výhľady na Pezinok. Z týchto miest je možné vidieť časť kedysi samostatnej obce Cajla, sídliská Sever a Muškát, pezinský zámok a centrum mesta s tromi kostolnými vežami. V pozadí sa nachádza tehelňa, bývalý drevospracujúci kombinát, Vinárske závody, sídliská Starý dvor a Juh, obec Grinava a úplne napravo Limbach.

13. Peregský dom
Rýchlou chôdzou dole chodníkom Dubového vŕšku sa približujeme k záveru Vinárskeho náučného chodníka. Z predposlednej zastávky sa viac dozvieme o prvých právnych predpisoch súvisiacich s vinohradníctvom. Išlo o tzv. viničné právo. Pezinské vinohradnícke štatúty definovali aj povinnosti a kompetencie určené pre bergmajstra, ľudovo nazývaného aj perega. Vo vinohradoch mal postavenie ako richtár v dedine. Okrem vinohradov bol hlavným miestom práce vinohradníka Peregský dom, ktorý zahŕňal priestory na spracovanie hrozna a výrobu vína.

14. Chotárne názvy viníc
Vinohradnícky náučný chodník nás previedol Pezinskými chotármi, z ktorých sa zachovalo niekoľko pôvodných chotárnych názvov vinohradov, aj keď niektoré sú skomolené. Tieto názvy majú slovenský a nemecký pôvod. Medzi najznámejšie patria Altenberg – Stará hora, Mitterberg – Stredná hora, Wimberg – Vimperky, Seeberhacker – Žebrák a ďalšie.

Posledný informačný panel náučného chodníka nás privádza k rázcestiu Dubový vŕšok, kde sa dá využiť veľmi príjemné posedenie na niekoľkých lavičkách.

Zastávky a vyhliadky
Chodník ponúka viacero zastávok, kde si návštevníci môžu oddýchnuť a obdivovať výhľady na okolité vinice a Malé Karpaty. Niektoré z týchto miest poskytujú výhľady na mesto Pezinok a jeho okolie. Jeden z najkrajších panoramatických výhľadov ponúka nová Vyhliadková lavička nad Mandľovým sadom.
Vinohradnícky náučný chodník v Pezinku je skvelým spôsobom, ako stráviť deň v prírode a zároveň sa dozvedieť viac o vinárskej tradícii a histórii tohto významného vinárskeho regiónu na Slovensku. Je ideálny pre rodiny, turistov a všetkých milovníkov vína a prírody.
Lokalita na mape
Fotogaléria

























