Neďaleko Modry existuje oblasť v Malých Karpatoch, ktorú kedysi obývali nemecký prisťahovalci pozvaní rodinou Pálfiovcov. Známy rod aj tu vlastnil lesy a potreboval na tieto miesta šikovných robotníkov, ktorí by sa dokázali o lesy starať a zveľaďovať ich. Preto v polovici 18. storočia prišli do týchto lesov drevorubači, na vtedajšiu dobu veľmi zruční a pracovití odborníci. Ich pomenovanie Huncokári vzišlo z nemeckého slova v slovenčine vysvetlené ako drevorubač. Živila ich práca v lese a skromné vlastné hospodárstvo. Okrem drevorubačstvu sa venovali sadeniu mladých stromčekov, hájnictvu, páleniu vápna a dreveného uhlia.
Komunita spätá s prírodou
Postupne sa ich rodiny rozrástli a žili roztrúsene po osadách neopúšťajúc miestne lesy. Iba výnimočne schádzali dole medzi obyvateľov mesta, kde sa nezdržiavali a dokonca uzatvárali sobáše výlučne medzi huncokárskymi rodinami. Žili súdržne a tak si dokázali udržať svoju jedinečnosť, tradície a nárečie, mali vlastný kostolík a tiež školu.
Huncokársky život v skromnosti
Dodnes zachovaná kaplnka pochádza z približne z roku 1862 a je zasvätená Márií Magdaléne – patrónke huncokárov. Budova školy, ktorej sa hovorilo tiež Nemecká škola začala slúžiť vzdelaniu miestnych detí v roku 1890. V rokoch 1930 – 1931 na tejto škole pôsobil aj národný umelec Fraňo Kráľ. Huncokári mali vlastný cintorín určený na pochovávanie horských drevorubačov z Piesku a blízkych osád. Vyznačoval sa jednoduchosťou práve tak, ako bol ich život. Huncokársky cintorín má dodnes hroby s jednoduchými drevenými krížmi bez výzdoby, mená pribudli až neskôr.
Nepriazeň osudu
Osud horských ľudí v tejto oblasti nebol priaznivý. V dôsledku zmien prinášajúcich obdobie po 2. svetovej vojne sa nielen ich vzácna činnosť v lesoch Malých Karpát skončila, ale svoje domovy pre svoj nemecký pôvod boli prinútení opustiť. Práca v lese si však naďalej žiadala zručných majstrov a tých bolo po odchode Huncokárov veľmi málo. Preto na podnet miest a obcí sa malá časť Huncokárov vrátila späť do lesov, no pôvodná komunita sa už nikdy neobnovila.
Potomkovia Huncokárov
Potomkovia huncokárskych rodín žijú v Piesku dodnes. Pôsobia v občianskom združení so zámerom zachrániť kultúrne dedičstvo po Huncokároch. V posledných rokoch sa úspešne realizoval projekt mesta Modra podporujúci poznávanie histórie a život Huncokárov. Prostredníctvom interaktívnych zastávok náučného chodníka sa dozviete ako Huncokári trávili voľný čas, všedné či sviatočné dni, ich obľúbené jedlo, aké mená dostávali ich deti, aké nosili priezviská alebo prečo pili čaj iba výnimočne.
Lokalita na mape
Fotogaléria
